Pýtame sa za Vás

Prichádzajú nové dôkazy, že vitamín D zabraňuje progresii ochorenia

5. októbra 2020

Prvý jesenný deň je už dávno za nami, dni sa skracujú a slnečných dní ubúda. Tento faktor má vplyv aj na naše zdravie, pretože nedostatok vitamínu D, ktorý sa tvorí na koži prostredníctvom pôsobenia slnečného žiarenia, môže spôsobiť zdravotné komplikácie. Viete, kedy je čas ho začať dopĺňať a či môže spomaliť priebeh sklerózy multiplex?

Prečo je pre naše telo vitamín D dôležitý?

Podľa najnovších štatistík je v súčasnej dobe deficitom vitamínu D v Európe ohrozených 30 - 50% populácie. Vitamín D sa dostáva viac do centra záujmu i medzi odbornou verejnosťou. Je to tým, že si uvedomujeme jeho dôležitosť pre zdravie a aj tým, že veda a výskum objavujú stále nové poznatky o tomto dôležitom vitamíne.

Vitamín D bol objavený a popísaný v 20. rokoch minulého storočia, kedy sa zistilo, že jeho pôsobenie dokázalo vyliečiť vtedy rozšírené detské ochorenie - krivicu (rachitídu). Tá vtedy bola obrovským problémom v chudobných štvrtiach rastúcich európskych miest. Keďže už boli známe vitamíny A, B a C, novú látku nazvali vitamín D.

Vitamín D je v tukoch rozpustný steroidný hormón a vytvára sa v koži najmä vplyvom slnečného žiarenia. Najskôr je biologicky neaktívny a na aktívne formy sa mení v pečeni a v obličkách. Vitamín D a kalcium sú dôležité pre vývoj a udržanie zdravého skeletu, no upriamuje sa tiež pozornosť na ich neskeletálne účinky. Reguluje metabolizmus vápnika a fosforu, stimuluje vstrebávanie týchto minerálov v čreve. Taktiež reguluje expresiu veľkého počtu génov, predpokladá sa, že ovplyvňuje až 2000 génov. Takýmto spôsobom môže posilňovať imunitný systém alebo sa spolupodieľať na kontrole delenia rakovinových buniek. Vitamín D dopomáha k ochrane pred infekčnými chorobami. Intenzívne sa študuje najmä protiinfekčný vplyv vitamínu D pri tuberkulóze a pri akútnych ochoreniach dýchacích ciest. Pozitívne vplýva aj na centrálny nervový systém, počas tehotenstva zabezpečuje správny vývoj kostry plodu, v období dojčenia prispieva k tvorbe mlieka, v puberte sa podieľa na správnom vývoji celého organizmu, v dospelosti na dobrej kondícii kostí a chrupu. Ukázalo sa, že môže zlepšovať glukózovú toleranciu u diabetikov a znížiť riziko rozvoja diabetes mellitus. Účinný je pri liečbe niektorých kožných ochoreniach (psoriáza), stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky (zabraňuje deleniu keratinocytov). Najnovšie výskumy so sklerózou multiplex (SM) ukazujú, že vitamín D nielenže pomáha predchádzať progresii ochorenia, ale sa tiež podieľa na opravách už poškodeného myelínu (jedna zo zložiek bielej hmoty mozgu). Pacienti s SM, ktorí majú vyššie hladiny vitamínu D, trpia menej často relapsami ochorenia. To platí aj pre pacientov so zápalovými ochoreniami čreva (ulcerózna kolitída a Crohnova choroba). Dostatočná koncentrácia vitamínu D je dôležitá v tom, že pôsobí ako protektívny faktor proti vzniku a rozvoju aterosklerózy, hypertenzie, infarktu myokardu, dyslipidémie, obezity a inzulínovej rezistencie.

Aké zdravotné problémy môžu vzniknúť nedostatkom tohto vitamínu?

Zo skupiny vitamínov D sú najdôležitejšie vitamín D3 (cholekalciferol) a vitamín D2 (ergokalciferol). Väčšinu vitamínu D3 si organizmus tvorí v koži účinkom ultrafialového žiarenia. Na jeho tvorbu je potrebný pobyt na slnku asi 15 - 20 minút denne bez opaľovacieho krému (nie pri extrémnych teplotách a v čase najsilnejšieho žiarenia). Zo slnečného žiarenia získavame 90 % vitamínu, iba malá časť je prijatá z potravy živočíšneho pôvodu, ako je vaječný žĺtok alebo olej z rybacej pečene. Medzi včasné príznaky nedostatku vitamínu D patrí znížená hladina vápnika, pretože býva znížená absorpcia vápnika z čreva, čo vedie následne k nedostatku vápnika v kostiach. Neskoré známky sú nedostatočná mineralizácia skeletu (osteomalácia), bolesti kostí, ťažké deformity kostí a poškodenie svalového metabolizmu, chronická únava či depresia. Deficit vitamínu D prispieva k vzniku osteoporózy v starobe, čoho výsledkom je vyššie riziko zlomenín, najmä v oblasti chrbtice a krčka stehennej kosti.

Hypovitaminóza D môže byť však rizikovým faktorom i viacerých chronických ochorení, ako napr. metabolického syndrómu a jeho zložiek, kardiovaskulárnych chorôb, niektorých autoimunitných ochorení či viacerých typov nádorov. Epidemiologické dáta zamerané na kolorektálne karcinómy a adenómy poukazujú na protektívny účinok vyšších koncentrácií vitamínu D.

Je dôležité začať na jeseň s jeho dopĺňaním? Pre aké skupiny pacientov sa to odporúča?

V letných mesiacoch telo produkuje viac vitamínu D ako potrebuje a nadbytok sa ukladá do zásob do pečene. Na jeseň a v zime je na severnej pologuli zmenený uhol dopadu slnečného žiarenia, ozónová vrstva vychytáva UV žiarenie a vitamín D sa preto v koži netvorí. Organizmus ho čerpá zo svojich letných zásob v pečeni. V zimných a jesenných mesiacoch je riešením zvýšiť prísun vitamínu D vo vitamínových doplnkoch alebo strave. Problém so stravou je, že vitamín D sa v našej diéte vyskytuje iba v malých množstvách. Vo vyššom množstve sa nachádza len v rybách, ktoré konzumujú planktón. Oveľa menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch, v kakau, kokose, ďatliach, dokonca niektoré mliečne výrobky a tuky sú „umelo“ obohatené (fortifikované) o vitamín D.

Suplementácia vitamínu D sa odporúča najmä u rizikových skupín, ktorými sú starší pacienti, ale i pacienti s viacerými ochoreniami (vitamín D je vitamín rozpustný v tuku a jeho vstrebávanie závisí od schopnosti čreva absorbovať tuk z potravy, zníženie tejto schopnosti sa týka napr. pacientov s cystickou fibrózou, celiakiou, Crohnovou chorobou, ako aj ulceróznou kolitídou), ďalej tehotné ženy a dojčiace matky, obézni ľudia (zásoby vitamínu môžu byť síce dostatočné, ale viac sa ukladajú v podkožnom tuku a menej sa uvoľňujú do krvného obehu).

Nedostatok vitamínu D však nie je doménou len starších ľudí, ale vyskytuje sa aj v mladších vekových kategóriách. V jednej slovenskej štúdii z roku 2019 bol výskyt závažnej hypovitaminózy D pomerne vysoký u oboch pohlaví, u žien ako aj u mužov. Vo veku 20 - 30 rokov bol medzi ženami deficit vitamínu D zaznamenaný u 23 %. V kategórii od 50 - 80 rokov malo viac ako 90 percent pacientiek prítomný deficit vitamínu D, z toho až 38 % malo závažný deficit. Hypovitaminóza bola zaznamenaná aj u 55 % mužov. V skupine 20 - 50 ročných mužov bola ľahká hypovitaminóza D v 30,8 % prípadov, vo vekovej kategórii 61 - 80 rokov bola hypovitaminóza D ťažšieho stupňa prítomná až v 81,8 % mužov.

Stačí dopĺňať ho prostredníctvom stravy (cereálie, červené mäso, losos, syry) alebo je potrebné si ho kúpiť ako doplnok stravy?

Vzhľadom na častý deficit vitamínu D je, okrem prirodzených zdrojov, vhodné v mnohých prípadoch začať s jeho dopĺňaním. Odporúčaná denná dávka vitamínu D je 800 IU pre populácie s normálnymi koncentráciami. Pri deficite je potrebné suplementovať vitamín D v oveľa vyšších dávkach. Pre porovnanie asi 15 minút trvajúci pobyt na slnku je zdrojom 10 000 - 20 000 IU (medzinárodných jednotiek) vitamínu D, pričom lyžica rybieho tuku je zdrojom približne 1360 IU.

Na našom trhu je pomerne veľké zastúpenie prípravkov vitamínu D, či už v prirodzenej forme alebo vo forme cholekalciferolu, prípadne jeho analógov, čo sú aktívne metabolity vitamínu D, ako je alfakalcidol, ktoré sú výhodnejšie u starších pacientov s nedostatkom receptorov pre vitamín D ako aj u pacientov so zníženou funkciou obličiek. Po zistení hypovitaminózy u pacienta je vitamín D dopĺňaný podľa dávkovacích schém a klinického stavu pacienta. Po 2 mesiacoch suplementácie je potrebné koncentráciu vitamínu D skontrolovať.

Rozhodujúce je dosiahnuť cieľovú optimálnu sérovú hladinu kalcidiolu, ktorá sa podľa súčasných odporúčaní pohybuje v rozmedzí 30 - 100 ng/ml. Maximálna bezpečná denná dávka u zdravého dospelého človeka je 100 μg (4000 IU). Ak je denná dávka vitamínu D vyššia ako 1000 IU alebo v prípade dlhodobého užívania vitamínu D, sa musia sledovať koncentrácie vápnika, fosfátov a renálnych parametrov v krvi.

Profylaktické podávanie vitamínu D v populácii by sa malo individualizovať v závislosti od veku, hmotnosti, slnečného žiarenia (sezónnosť), expozície na slnku, stravovacích návykov a životného štýlu. Suplementáciu vitamínu D je preto vždy dôležité prekonzultovať s ošetrujúcim lekárom!

Dobre pripravený imunitný systém i za pomoci dopĺňania vitamínu D dokáže organizmus v jesenných obdobiach účinnejšie ochrániť pred infekčnými ochoreniami, ako sú prechladnutie, chrípka, infekcie dýchacích ciest. Bez vitamínu D je naše telo voči infekčným ochoreniam bezbrannejšie...

Môže vitamín D spomaliť priebeh sklerózy multiplex?

Vitamín D je hormón nutný pre správnu funkciu ľudského tela. Časť sa tvorí v koži za pomoci slnečného žiarenia, dôležitú položku však tvorí aj jeho príjem v potrave. Nové výskumy ukazujú, že nedostatok "déčka" pravdepodobne zhoršuje priebeh sklerózy multiplex. Vitamín D je rozpustný v tukoch a medzi jeho hlavnú úlohu v ľudskom tele patrí regulácia hladiny vápnika v krvi. Nedostatok "déčka" sa prejavuje krivicou, rednutím kostí a svalovou slabosťou. Vitamín D tiež podporuje správnu funkciu imunitného systému a pôsobí proti zápalu. Jeho nedostatočná tvorba tak môže zhoršiť priebeh sklerózy multiplex, ale tiež cukrovky typu 1 alebo reumatoidnej artritídy. Vedci sa domnievajú, že ak je "déčka" málo, nahráva to k rozvoju rakoviny, srdcových chorôb, schizofrénie či depresie.

Nedostatok vitamínu D zvyšuje riziko vzniku sklerózy multiplex, ale aj zhoršuje jej priebeh. S týmto výsledkom prichádza niekoľko nových výskumov. Experimenty totiž objavili súvislosť medzi hladinou "déčka" v krvi a autoimunitným zápalom bielej hmoty v mozgu. Jedinci s vysokým príjmom vitamínu D majú oveľa nižšie riziko vzniku sklerózy multiplex než ľudia, trpiaci jeho nedostatkom. Podľa novej štúdie navyše vysoké dávky "déčka" podávané chorým, spomaľujú priebeh choroby až u 60% jedincov. Príčina súvislosti však doteraz nebola objasnená, avšak určitú úlohu môžu zohrávať imnuoregulačné a protizápalové účinky vitamínu.

Nový trend v liečbe?

K výsledkom výskumov sa pristupuje opatrne a dôvod je prostý. Doteraz nebol objasnený mechanizmus, ktorý by ozrejmil presný účinok vitamínu D na chronické zápalové ochorenie mozgového tkaniva. V súčasnosti je tak liečba touto látkou odporúčaná len pre osoby trpiace jeho nedostatkom. Nízke hladiny vitamínu D v krvi, totiž výrazne zhoršujú priebeh sklerózy multiplex, ale tiež zvyšujú riziko rednutia kostí. Slabé a krehké kosti sú náchylné k vzniku zlomenín, obzvlášť u chorých trpiacich poruchami hybnosti.

Terapia spočíva v podávaní vitamínu D vo forme liečiv viazaných na predpis alebo voľne dostupných potravinových doplnkov. Jeho hladinu v krvi tiež môže zvýšiť pobyt na slnku či konzumácia rybieho oleja, mlieka, masla alebo vajec. Vitamín D je však vo vyššom množstve toxický, a liečba by tak mala spočívať výlučne v rukách odborníka.

Svoju imunitu môžete podporiť aj stredomorskou diétou a pobytom na slnku, ideálne s nejakou formou cvičenia (beh, prechádzka, bicykel alebo ľahké silové cvičenia). Z vitamínov je teda najdôležitejší vitamín D (pokojne aj v dávke 3000 UI 3 mesiace, následne udržiavacia dávka podľa hodnôt a dlhodobo), vitamín C (ideálne v strave resp. dávky 250 mg 2-3 x denne), vitamín A, betaglukán, zinok a omega 3 mastné kyseliny. Netreba však zabúdať aj na starostlivosť o psychické zdravie či na dostatok spánku, ktoré sú nesmierne dôležité na podporu imunitného systému. Tieto informácie samozrejme nenahrádzajú konzultáciu s vašim ošetrujúcim lekárom a primárne by ste sa mali riadiť radami svojho lekára.

Článok si pre "Spolu Môžeme" pripravila MUDr. Soňa Lobotková

Galéria

SPOLUMÔŽEME

Projekt pre pacientov vytvára spoločnosť A-medi. Napíšte nám.

Organizátor

Realizátor

Partneri