Pýtame sa za Vás

Sexuálne problémy z pohľadu psychologičky. Ako môžeme ľuďom so sklerózou multiplex v tomto smere pomôcť?

11. marca 2022

Sexualita, a to nie len v zmysle samotného pohlavného života, ale aj pocit atraktivity pre druhé pohlavie, chuť vysielať signály erotického charakteru a prijímať ich, sú faktory ktoré v živote ľudí hrajú významnú úlohu. Či sú zdraví, alebo chorí. Veľa ľudí však zdieľa presvedčenie, že keď je človek vážne chorý predsa neuvažuje o sexe, ale snaží sa riešiť iné, dôležitejšie veci. Nie je ojedinelé stretnúť sa s názorom, že pohlavný život a vážne ochorenie nejdú dohromady a aj preto sa často o sexualite chorých prevažne mlčí. Je to intímna téma a moja skúsenosť je, že ak aj samotný pacient má potrebu tieto myšlienky zdielať s niekým zo svojho okolia nie zriedka sa stretne s postojom „ale prosím ťa načo ty nemyslíš“ prípadne „keby si sa radšej zaoberal/a vážnejšími vecami“ a pod. Po takýchto zážitkoch pacienti potom už radšej túto tému neotvárajú, často ani s lekárom, a so svojimi myšlienkami, ktorých obsahom môžu byť rôzne pochybnosti, obavy či len jednoduchá túžba s niekým sa o tom porozprávať zostávajú osamotení. V lepšom prípade sa porozprávajú s psychológom alebo dobrým priateľom. Ak vo svojom okolí máte blízkeho človeka s SM a tento má potrebu porozprávať sa o svojom intímnom živote ak je to možné vyhovejte mu. Možno vás to zaskočí a obsah rozhovoru vám nemusí byť príjemný. Vtedy môžete zareagovať spôsobom „ táto téma je pre mňa príliš osobná... citlivá... ťažko sa mi o tom rozpráva, ale rád/a si ťa vypočujem“. Prípadne „asi je to pre teba veľmi dôležité, keď sa so mnou chceš rozprávať o takej intímnej téme. Som pripravený/á ťa počúvať“. Týmto blízkemu človeku vyšlete signál, že debata o sexe nie je pre vás témou úplne najbežnejšou a najľahšou, ale čo je dôležité, dáte mu pocit, že ste tu pre neho, pripravený aktívne počúvať a snažiť sa porozumieť tomu, čo ho v tejto chvíli trápi. Vypočutie, nehodnotenie či posudzovanie vhodnosti jeho problémov niekedy človeku stačí a vôbec nie je potrebné zachádzať do prílišných detailov, ak sú pre vás nepríjemné. Nakoniec, ak by ste aj došli do bodu, kedy je pre vás téma už naozaj zložitá, alebo neviete  ako máte reagovať vždy máte možnosť rozhovor zastaviť.

Rozhovor s partnerom na túto tému býva pre pacientov s SM niekedy omnoho ťažší, ako s kamarátkou, priateľom. Pravdou je, že pokiaľ je človek zdravý a sex v partnerstve funguje, tak sa o ňom veľa nerozpráva, len sa napĺňa. Realita SM  je však taká, že naozaj prináša pre obe pohlavia určité fyzické zmeny a okolnosti, ktoré búrajú zaužívané zvyklosti a aj sexuálny život prechádza istými zmenami (napr. oslabená citlivosť, poruchy erekcie, problémy pre svalovú stuhlosť, zvýšená únava). Zväčša nebývajú prítomné na začiatku ochorenia, napriek tomu pacienti s SM už veľmi skoro určité pochybnosti a obavy v tomto smere mávajú. Zväčša ide skôr o obavy zo straty atraktivity, kladenie si otázky „čo bude keď...“ „bude ma ešte chcieť, budem ešte žiadúci/a?“ a pod. Práve tieto myšlienky vyvolávajú strach, až stavy úzkosti sú zdrojom veľmi nepríjemných pocitov a často vedú k bludnému kruhu pochybností o sebe, o pevnosti vzťahu, čo následne môže ovplyvniť kvalitu sexuálneho života. Na druhej strane pravdou je aj to, že pacienti o nich nielen že nechcú hovoriť, ale ani ich nahlas vysloviť a už vôbec nie pred partnerom z obavy, aby ho citovo nezranili alebo v predstave „aby som to neprivola/a“. Komunikovať o tomto type problému je však veľmi dôležité. S neurológom, ktorý vás lieči predovšetkým o problémoch fyzického charakteru. Môže vám poskytnúť rady a liečbu určitého typu problémov. S partnerom o tom, ako je láska a všetko čo k nej patrí pre vás dôležité, ale aj o tom, čo sa vplyvom choroby zmenilo. Že určité dotyky cítite inak, že tie miesta láskania, ktoré boli pred ochorením pre vás erotogénnou zónou už neplatia a potrebujete nejakú inú formu stimulácie, ale možno aj o tom, že aj vy ste pripravený/á robiť niektoré veci inak ako bývalo zvykom. Viem, že nie je ľahké otvárať tieto témy. Ostych, obavy a nezvyklosť môžu byť brzdou. Ak nemáte odvahu ísť do otvorenej konfrontácie v téme sexu, pomôcť vám môžu práve chvíle po príjemnom erotickom zážitku, kedy oceníte to, čo sa práve udialo. Môžete napr. povedať „viem ako sú pre nás oboch tieto chvíle dôležité, ako ich máme radi chcel/a by som aby sme mali z toho stále radosť.“ A následne otvoriť to, o čom by ste sa potrebovali rozprávať. Stane sa, že aj partner/ka spozorujú nejaké iné, ako zaužívané reakcie a spýtajú sa čo sa deje. Chyťte hodenú udičku a otvorene sa porozprávajte, snažte sa byť čo najviac úprimný/á, nezatajujte to, čo považujete za dôležité. Ak je to pre vás naozaj ťažké, môžete využiť formu spoločného stretnutia s lekárom, psychológom, ktorí môžu byť akýmisi mediátormi. Spomínam si na pacientku, ktorá žila vo vzťahu, kde ona ani manžel sa nevedeli o spoločnej sexualite rozprávať napriek tomu, že mali pomerne bohatý a spokojný pohlavný život. Vyriešili to formou písania na lístok „ zmenilo sa toto... tieto veci teraz cítim inak... vyhovovalo by mi...“. Iný pár používal inú akúsi náhradnú, zástupnú techniku, kedy bábiky na hranie bábkového divadla slúžili na vyjadrenie ich vlastných potrieb. Ich ústami sa im to vyjadrovalo akosi ľahšie. Aj keď to nepovažujem za ideálny spôsob komunikácie medzi partnermi, môžeme sa na to pozrieť spôsobom „účel svätí prostriedky“ a ako štartovacia technika sa to dá využiť. Niekomu pomôžu aj odborné a podporné brožúrky.

Je jedno, aký spôsob použijete, dôležité je nejakou formou o tomto probléme začať hovoriť. To, čo sa na začiatku môže zdať ako veľký a ťažko riešiteľný problém, môže byť nakoniec začiatok niečoho, čo vám obom prinesie prehĺbenie dôvery vo vzťahu a úľavu.

 

Zdroj: PhDr. Karina Pribišová, psychologička Neurologickej kliniky SZU a UNB Ružinov

Galéria