SM a nervový systém ( anatómia bunky a CNS)
Nervová sústava sa rozdeľuje na periférnu a centrálnu. Periférny nervový systém tvoria hlavové a periférne nervy. Tieto nervy rozvádzajú signály z mozgu k rôznym orgánom, napríklad ku svalom a tiež privádzajú signály z tela do mozgu. Mozog tak môže prijímať informácie z prostredia (zrak, sluch, dotyk a podobne). Periférne nervy kontroluje centrálny nervový systém. Ten tvorí mozog a miecha. Práve centrálny nervový systém je pri ochorení RS zasiahnutý.
SM a Centrálny nervový systém
Skleróza multiplex postihuje mnohopočetnými ložiskami bielu hmotu centrálneho nervového systému (CNS), teda mozgu a miechy.
Biela hmota je tvorená nervovými dráhami, výbežkami nervových buniek, po ktorých sú prenášané nervové vzruchy a ich obalom, myelínom, ktorý slúži ako izolačná hmota a umožňuje rýchle vedenie vzruchu po nervových vláknach. Nervové vlákna, ktoré majú tento obal, takzvanú myelínovú pošvu, nazývame myelinizované vlákna.
Nervové vlákno, tzv. axon, spolu s nervovou bunkou sú nositeľmi funkcie v nervovom systéme. Nervový vzruch v nervovej bunke vzniká a šíri sa po nervovom vlákne k ďalšej bunke alebo k výkonnému orgánu, napríklad ku svalu. Mnohé nervové vlákna myelínový obal nemajú. Sú to tie vlákna, ktoré vedú vzruch pomaly a ich funkcii to neprekáža, pretože dávajú informácie napríklad vnútorným orgánom či žľazám. Myelín zaberá veľa priestoru, preto sú ním obalené len vlákna, ktoré človek potrebuje preto, aby viedli vzruch rýchlo, napríklad ku svalom. Vzruch sa nešíri po povrchu týchto vlákien postupne, ale preskakuje po zárezoch v myelíne, ktoré sú od seba vzdialené asi 2 mm. Rýchlosť vedenia vzruchu je preto oveľa vyššia ako keď ho vedie nemyelizované vlákno.
Sivá hmota CNS je naopak tvorená telami nervových buniek. V mozgu je to mozgová kôra a podkôrová šeď (veľké podkôrové jadrá, teda veľké zhluky nervových buniek). V mieche je šedá hmota v okolí centrálneho kanálika, ktorý je uprostred miechy, biela hmota je naopak v mieche na povrchu. Demyelinizácia sa môže vyskytovať v každej časti CNS, v bielej aj šedej hmote, ako aj v krčnej chrbtici. Ohraničené lézie v bielej hmote sú považované za klasický znak SM. Zobrazovacie vyšetrenia a histologické štúdie však ukázali, že takéto lézie sú aj v šedej hmote a majú dôležitú úlohu v rozvoji tohto ochorenia. Zároveň sa môže objaviť difúzne poškodenie – ubúdanie šedej hmoty nezávisle od výskytu plakov a je často pozorované v normálne vyzerajúcom tkanive. Abnormality šedej hmoty sa vyskytujú už u pacientov v predklinickom štádiu ochorenia (teda obraz SM vidno pri vyšetrení magnetickou rezonanciou) alebo u pacientov s tzv. klinicky izolovaným syndróm (prvý prejav ochorenia) a urýchľujú jeho prechod do definitívnej SM.
SM a nervová bunka
Poškodenie nervových buniek pri skleróze multiplex sa deje v niekoľkých fázach. V prvej fáze sa do mozgu či miechy dostanú agresívne biele krvinky a začínajú produkovať zápalové látky. Tie poškodzujú myelínové obaly nervových vlákien – začína proces demyelinizácie. Organizmus dokáže stratu myelínu čiastočne nahradiť z vlastných zdrojov, takzvanou remyelinizáciou. Tento proces je však obmedzený. Častejšie sa poškodený myelínový obal nahradí iným tkanivom a vznikajú „jazvy“ v nervovom systéme. Čím viac jaziev vzniká, tým viac nervových buniek sa poškodzuje a prejavy ochorenia sa zvýrazňujú. Jednotlivé ložiská demyelinizácie, ktoré sa nazývajú aj plaky, majú rôznu veľkosť a sú svojvoľne rozložené po celom centrálnom nervovom systéme. Veľmi často sa demyelinizačné ložiská nachádzajú na zrakovom nerve, v mozgovom kmeni, v malom mozgu a na zadných povrazcoch miechy. Na miestach, kde sú myelínové obaly nervových vlákien poškodené, je narušené vedenie vzruchov. Elektrické impulzy sa teda už nemôžu správne šíriť medzi rôznymi nervovými a telovými bunkami (napríklad bunkami svalov). Následkom sú rôzne poruchy pohybu tela (motoriky) a zmyslového vnímania (senzoriky).
V druhej fáze postihnuté nervové bunky a ich vlákna odumierajú. Hovoríme o procese neurodegenerácie. Tá sa spája s postupným úbytkom nervových buniek a stratou ich funkcie, ktorá je už nezvratná. Liečba SM dokáže ovplyvniť ochorenie iba v prvej fáze – teda vo fáze autoimunitného zápalu, keď agresívne zápalové bunky napádajú myelín. Vo fáze neurodegenerácie, teda vo fáze zániku nervových buniek, ochorenie nie je zatiaľ možné účinne ovplyvniť liečbou. Niektoré nové lieky dokážu nervový systém proti ich odumieraniu snáď len čiastočne chrániť.
Oba procesy sú od začiatku ochorenia spolu späté, preto je nutné liečiť ochorenie čo najskôr, aby boli možné poškodenia čo najmenšie. V minulosti sa predpokladalo, že zápal a degenerácia nasledujú za sebou tak ako ochorenie postupuje. Dnes sa však vie, že oba deje sa vyskytujú súčasne už vo veľmi včasnom štádiu ochorenia. Preto je veľmi dôležitá včasná diagnostika ochorenia a skorá protizápalová liečba. Len tak sa dá bojovať proti postupnému ťažkému neurologickému deficitu. Dostupné liečebné metódy môžu významne spomaliť priebeh ochorenia najmä v počiatočnej fáze, v ktorej prevláda zápal.
„Ochorenie síce v súčasnosti stále ešte nevieme vyliečiť, včasné a správne ovplyvnenie zápalu a zastavenie deštrukcie nervového tkaniva ale môže dlhodobo a možno aj trvale ochrániť ohrozené nervové tkanivo.“
MUDr. Darina Petrleničová, PhD., Centrum pre liečbu sclerosis multiplex, 2.neurologická klinika LFUK a UNB, Bratislava
