Základ úspešnej liečby
Adherencia je ochota pacienta dodržiavať liečbu, užívať ju pravidelne a správne podľa odporúčaní. Adherencia je problémom najmä pri dlhodobej liečbe. Ľudia niekedy stratia trpezlivosť, necítia dostatočnú úľavu pri liečbe, „nebaví“ ich užívať lieky alebo jednoducho zabudnú užiť dávku. V horšom prípade prestanú s lekárom spolupracovať. Pritom práve dodržiavanie liečebného režimu je pri chronických ochoreniach ako je sclerosis multiplex kľúčové. Každá liečba chronického ochorenia, akým je aj SM, závisí vo veľkej miere od spolupráce pacienta s lekárom. Výskum jednoznačne potvrdzuje, že u pacientov s vysokou mierou adherencie je pozorovaný menší počet atakov, hospitalizácií a neskoršia invalidizácia. Pacient dobre nastavený na liečbu, ktorý dodržiava liečebný režim, má podstatne vyššiu šancu zostať stabilizovaný, čím sa jednoznačne zvyšuje jeho kvalita života. Pokiaľ pacient nemá dobrú odpoveď na svojej súčasnej liečbe, nemal by sa strácať čas a liečba by sa mala zintenzívniť – t.j. zmeniť na liek s vyššou účinnosťou. Neustále sa rozširujúce spektrum liečby SM, pri pozornom sledovaní efektu na pacienta a nežiadúcich účinkov, jednoznačne poskytuje možnosť zlepšenia kvality života a predĺženie života bez obťažujúcej disability. Dlhodobý výskum jednoznačne potvrdil efekt liečby s ktorou sa začalo v skorom štádiu ochorenia, keď je možnosť ovplyvnenia zápalu a straty nervového tkaniva najvyššia. Spoľahlivosť prognostických faktorov je pomerne malá, SM je ťažko predvídateľné ochorenie. Akékoľvek oddaľovanie liečby preto zhoršuje celkovú perspektívu človeka s SM. V samotnom liečebnom procese upevňovanie spolupráce pacienta s lekárom znamená zlepšenie jeho šancí na dosiahnutie plného úžitku liečby. U mnohých pacientov so sklerózou multiplex však zlyháva ochota spolupracovať pri svojom liečení. Dôvodom môže byť úzkosť a strach z novej situácie. Pacienti očakávajú ráznu zmenu svojho stavu k lepšiemu, nechcú čakať a byť trpezliví. Zlepšenie zdravotného stavu sa zväčša vyvíja, nevzniká okamžite, čo môže viesť k sklamaniu. Liečba nemusí všetky príznaky ovplyvniť rovnako, preto majú pacienti niekedy pocit, že vlastne neúčinkuje, a preto užívanie liekov prerušia. Dôvodom ukončenia liečby tiež býva zľahčovanie samotného ochorenia. Vzniká najmä vtedy keď sa prvé príznaky ochorenia stratili a pacient sa už cíti úplne dobre, napriek výsledkom, ktoré ukazujú chorobné zmeny nervového systému. Pacient býva presvedčený, že sa nechce liečiť odporučenými liekmi aj vtedy, ak nedôveruje oficiálnym liekom, ktoré sú všetky hradené z verejného zdravotníctva, ale preferuje rôzne neoverené prostriedky, z ktorých reklama urobila zázračné metódy uzdravenia. Je však dôležité si uvedomiť, že len správna a dlhodobá liečba môže spomaliť postup ochorenia a jeho dôsledky. Základom úspechu je dobrý vzťah a otvorená komunikácia medzi pacientom, lekárom a zdravotnou sestrou.
„Mnohí pacienti sa akoby boja vyjsť zo svojich zabehaných koľají a orientujú sa iba na to, čo majú odskúšané. Máme stále dostupné injekcie, posledné roky tabletky, ale v podstate platí, že niektorí „esemkári“ sa dosť boja novôt. Sami si to zdôvodňujú tak, že radšej si budú pichať osvedčené injekcie, pretože tie sú určite bezpečné, lebo ich majú odskúšané. A budú si ich pichať hoci aj 10–20 rokov, pretože sú presvedčení, že takto sa im nič nestane, že táto overená liečba nebude mať pre nich nijaké zlé vedľajšie účinky. Hoci ich stav sa zhoršuje, nedajú na nahovoriť na zmenu liečby a svoju „pravdu“ opierajú o spomínané argumenty. Ale takto to nefunguje, vo všetkom novom je nejaká dávka rizika, niekedy väčšia, inokedy menšia. V živote aj medicíne nakoniec platí, že kto nič neriskuje, nemá. Takže ak je medzi lekárom a pacientom skutočne dôvera, ak človek svojmu doktorovi verí a ich vzájomný vzťah je kvalitný a dobrý, tak prečo to neskúsiť, prečo do toho neísť? Týka sa to predovšetkým pacientov, ktorí by mohli takýmto novým krokom len získať. Isteže, starší pacienti zrejme dajú prednosť svojej bezpečnej zóne. Mnohí to robia aj z toho dôvodu, že už od liečby príliš veľa nečakajú a preto odmietajú riskovať. Ale mladší pacienti by mohli byť odvážnejší, pretože nové lieky a nové aspekty v liečbe im môžu priniesť novú kvalitu života.“
MUDr. Darina Petrleničová, PhD., Centrum pre liečbu sclerosis multiplex, 2.neurologická klinika LFUK a UNB, Bratislava
