Pýtame sa za Vás

Rehabilitácia a fyzioterapia u ľudí so sklerózou multiplex

Poznáte to? U mnohých ľudí so sklerózou multiplex na konkrétne prejavy ochorenia nestačí len farmakologická liečba. Na zlepšenie stavu pacienta sa odporúča aj rehabilitácia. Ak si pod pojmom rehabilitácia predstavíte len cvičenie či masáže, mýlite sa. Rehabilitácia je totiž oveľa širší pojem. Zahŕňa komplexnú terapiu, kde človek je jej aktívnou súčasťou, a ktorá zlepšuje fyzickú kondíciu, ale i psychický stav a sociálne vzťahy.

Vo všeobecnosti môžeme o každej liečbe povedať, že by mala byť zahájená od stanovenia diagnózy čo najskôr. Inak tomu nie je ani v tomto prípade, pri už spomínanej skleróze multiplex. U pacientov so sklerózou multiplex neexistuje jednotný fyzioterapeutický program, ktorý by sa dal uplatniť u všetkých pacientov, vzhľadom na rôzny priebeh ochorenia a variabilitu klinického nálezu. Zostavenie rehabilitačného programu by malo byť prísne individuálne a vyžaduje si špecifický prístup u každého pacienta. Dôležitosť sa prikladá aj naviazanosti špecialistov, ktorí sa spolu podieľajú pri aktívnej liečbe ľudí so sklerózou multiplex. Okrem spolupracujúcich odborníkov ako je všeobecný lekár, neurológ, psychológ, logopéd, či odborná zdravotná sestra, má svoje zastúpenie aj rehabilitačný lekár a fyzioterapeut. Kľúčovým a rozhodujúcim členom tohto tímu je ale samotný pacient, ktorý so zahájením liečby prestáva byť už len pasívnym objektom. Zároveň je pre neho dôležitým krokom prijať skutočnosť ochorenia a svoju energiu využiť k aktívnemu riadeniu života a jeho vedomému utváraniu. Prítomnosť fyzioterapie sa zameriava na programy nefarmakologického charakteru, ktoré upravujú životný štýl, ale zároveň rešpektujú zdravotný stav pacienta.​​

​Rehabilitácia je nevyhnutnou súčasťou liečby a jej hlavné zameranie je zlepšenie alebo obnova porušenej pohybovej funkcie. Okrem kinezioterapie (terapie pohybom) sú súčasťou fyzioterapeutického programu aj pomocné fyzioterapeutické úkony - ako je elektroliečba, manuálna terapia: masáže, mäkké techniky, postizometrická relaxácia, termoterapia - využíva sa terapia negatívnym teplom (lokálne alebo kryokomory) a vodoliečba.

Fyzioterapia, ako jedna z možností nefarmakologickej intervencie na ovplyvnenie motorických funkcií, tvorí dôležitú súčasť liečebnej stratégie z dôvodu, že podporuje adaptačné zmeny v centrálnych nervových štruktúrach a v počiatočnom štádiu prispieva k obnoveniu porušených funkcií - hybnosť, citlivosť, rovnováha. A to je zároveň dôvod, prečo by mala byť liečba zahájená ihneď po stanovení diagnózy skleróza multiplex. Totižto v priebehu vývoja ochorenia, CNS postupne stráca schopnosť obnovy funkcie a dochádza k trvalým prejavom neurologických porúch. A práve prostredníctvom odborne vedenej fyzioterapie je možné stimulovať funkčné rezervy a adaptačné procesy v CNS a tak progresiu výrazne spomaliť.

Ďalším prínosom pohybovej liečby je adaptácia organizmu na pohybovú záťaž, čím sa môže dosiahnuť väčšia odolnosť voči stresu. Zároveň uvoľňované endorfíny z cvičenia napomáhajú pri pozitívnom myslení, a tým majú dopad na psychickú pohodu. Okrem toho, je cvičenie považované ako vhodná a užitočná náplň voľného času, ktorá prináša uspokojenie z toho, že ľudia so sklerózou multiplex sú schopní so svojím ochorením aktívne bojovať. Je potrebné, aby fyzioterapeutická liečba sklerózy multiplex bola individuálna, nakoľko sa musí zohľadňovať priebeh a štádium ochorenia, rovnako vek a celkový zdravotný stav pacienta - ako fyzická kondícia tak aj psychická. Riešením je zabezpečenie komplexnej, cielenej, dlhodobej a včas stanovenej liečby. Hlavným cieľom fyzickej aktivity je prispieť k stabilizácií a spomaleniu nárastu disability. Ide predovšetkým o zlepšenie kardiorespiračnej zdatnosti, rozvoj svalovej sily, vytrvalosti - čo znamená, že pomocou fyzioterapie sa zlepšuje schopnosť odolávať únave, ktorá je závislá na úrovni fyziologických funkcií ako je okysličovanie a transportné procesy vo svaloch. Okrem toho aj zlepšenie posturálnej stability, udržanie kĺbovej pohyblivosti a ovplyvnenie spasticity.

Cvičebná jednotka pozostáva zo 4 fáz - rozcvičenie, hlavná časť, uvoľnenie, strečing. Rozcvičenie (prvá časť) je prípravnou časťou, v ktorej sa organizmus zahreje a pripraví telo na záťaž. Zároveň znižuje riziko zranenia a zlepšuje flexibilitu. Zahŕňa opakované a kontrolované pohyby.

Hlavná časť - v tejto časti tréningu je pozornosť upriamená vlastnému cvičeniu, ktorým väčšinou býva posilňovanie s vlastnou váhou, s využitím strojov alebo rôznych pomôcok (therabandy, overbally, jednoručky). Rovnako môže ísť o balančné či aeróbne cvičenie, ktoré sa odporúča zaradiť do bežného života pacientov so sklerózou multiplex. Ide o pohybové aktivity vytrvalostného a dynamického charakteru, pri ktorom je zaistený dostatočný prísun kyslíka do organizmu. Vhodné aktivity aeróbnej záťaže sú bicyklovanie, rýchla chôdza, beh, plávanie, veslársky trenažér, rotoped, rýchlejšia chôdza, nordic-walking, turistika či bežkovanie. Dôležité je, aby aktivita nadobudla pravidelnosť a aby sa dĺžka záťaže postupne zvyšovala podľa reakcie na záťaž. Ďalším vhodným cvičením pre hlavnú časť cvičebnej jednotky je metóda kruhového tréningu a to z dôvodu, že umožňuje variabilitu a komplexnosť cvičenia. Jeho charakteristikou je, že pri každom cvičení dôjde k posilneniu základných partií tela (chrbát, hrudník, ramená, dolné končatiny, brucho) a zároveň je možné kombinovať cviky na zvýšenie svalovej sily s cvikmi aeróbnej záťaže. Rovnako je podstatná pravidelnosť a možnosť zvyšovania náročnosti tréningu.

Po hlavnej časti nasleduje uvoľnenie, pri ktorom sa organizmus vracia späť do fázy pokoja bez zadýchavania. Spravidla ide o aktivitu, ktorá je vykonávaná v miernom tempe.

Záverečnou fázou je strečing. Podstatné je, aby sa nevykonával švihovo, ale len do polohy, pri ktorej je cítiť mierny ťah, ktorý by sa mal znižovať. Strečing priaznivo pôsobí na rozvoj flexibility, proti svalovej stuhnutosti a zvýšenému svalovému napätiu.

Využitie fyzioterapeutických programov u imobilných pacientov si vyžaduje pomoc druhej osoby. Pacient by mal skúsiť aspoň menší pohybový náznak a pokus zapojiť svalstvo, aby sa predišlo úplnej atrofii svalových skupín. Na ovplyvnenie svalového tonusu sa zaradzuje naťahovanie mäkkého tkaniva a mobilizácia, pričom dochádza k stimulácií receptorov. Využíva sa taping, loptičkovanie, masáže, mäkké techniky, termoterapia, elektrostimulácia, či použitie ultrazvuku. Svoju dôležitosť má polohovanie a využitie fixačných dláh pre extenčné postavenie končatín. Práve v týchto prípadoch sa vo veľkej miere využíva PNF, vodoliečba, manuálna terapia, elektroliečba, hipoterapia či ergoterapia.

Zdroje:

https://www.nationalmssociety.org/Treating-MS/Rehabilitation

https://www.msif.org/living-with-ms/rehabilitation/

Galéria