Ochorenie SM

Sclerosis multiplex (SM) je najčastejším netraumatickým ochorením invalidizujúcich mladých ľudí. Je to autoimunitné zápalové a neurodegeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému (CNS), t.j. mozgu a miechy. Ide o chronické ochorenie s veľmi variabilným klinickým obrazom a priebehom. SM sa najčastejšie prejavuje relabujúcimi príznakmi, pričom stupeň postihnutia môže kolísať od relatívne benígneho až po malígne formy vedúce k ťažkej invalidite pacientov v priebehu niekoľkých rokov. Sclerosis multiplex je ochorenie s veľmi širokým spektrom symptómov, od nešpecifických, ako je únava, až po závažné motorické či senzitívne poruchy.

Príčina SM nie je stále známa, etiológia ochorenia zahŕňa kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. Viaceré štúdie poukázali na familiárne zoskupenie SM, určité zvýšené riziko existuje medzi príbuznými pacientov so SM, u jednovaječných dvojčiat však pravdepodobnosť výskytu SM u druhého dvojčaťa je len 30 %. Z environmentálnych vplyvov je najčastejšie skloňovaná infekcia vírusom Epstein-Barrovej (prekonaná infekčná mononukleóza v detstve), nedostatok slnečného žiarenia (vitamínu D) a fajčenie. Ďalšími faktormi, ktoré sa môžu objaviť v predchorobí, sú infekcie (hlavne prechodené a recidivujúce), stres a hormonálne zmeny (napr. pôrod, menopauza). Existuje teda určité zvýšené riziko vzniku ochorenia medzi príbuznými pacientov so  SM, je však minimálne a nadobúda význam až v súvislosti s ďalšími faktormi spúšťajúcimi ochorenie.

Maximum výskytu je v produktívnom veku 20 až 50 rokov, ochorenie postihuje aj deti a čoraz častejšie sa aj v klinickej praxi stretávame s prípadmi SM nad 60 rokov. Medzi pacientmi jednoznačne dominujú ženy. Plánovanie gravidity a rodičovstva je tak elementárnou súčasťou komplexnej starostlivosti o pacienta so sclerosis multiplex.

SM stále zostáva predovšetkým klinickou diagnózou, diagnosticky nevyhnutné  sú však také vyšetrenia, ako magnetická rezonancia (MR) mozgu a miechy aj s podaním kontrastnej látky, komplexné vyšetrenie mozgovomiechového moku a neurofyziologické metódy (evokované potenciály).

Akútna liečba SM spočíva v podaní kúry kortikoidmi, ďalšia – dlhodobá, tzv. imunomodulačná liečba – už spadá do kompetencie špecializovaných centier na liečbu SM. Skorá efektívna liečba je jedinou prevenciou progresie zneschopnenia. Skorá diagnostika znamená možnosť skorej liečby a oddialenie ďalšieho ataku, t.j. progresie zneschopnenia pacienta. Oneskorená diagnostika SM je častá a môže mať závažné  následky pre  pacienta.

Pri dlhodobom sledovaní väčšina ľudí so SM dosiahne značné a nezvratné fyzické a psychické zneschopnenie (tzv. disabilitu alebo invalidizáciu). Stupeň postihnutia môže kolísať od relatívne ľahkého postihnutia až po ťažké formy vedúce k závažnej invalidite (disabilite) v priebehu niekoľkých rokov a neuropsychiatrickým prejavom (únava, poruchy pamäti a koncentrácie, úzkosť, depresia a pod.). A hoci by mohlo ísť o potenciálne ľahkú formu ochorenia, vzhľadom na  individuálne veľmi vysokú rozdielnosť priebehu tohto ochorenia je akékoľvek oddialenie liečby rizikové a z hľadiska súčasných medicínskych poznatkov nesprávne. Skorá efektívna liečba je jedinou prevenciou progresie zneschopnenia. Hoci SM v súčasnosti stále nevieme vyliečiť, včasné a správne ovplyvnenie zápalu a zastavenie deštrukcie nervového tkaniva ho môže dlhodobo a aj trvale ochrániť. Vďaka včasnej diagnostike sa redukuje progresia zneschopnenia pri takom devastujúcom ochorení, akým SM bezpochyby je. Je na špecializovaných centrách pre diagnostiku a liečbu SM, aby každého pacienta odoslaného obvodným lekárom alebo neurológom uvážlivo zhodnotili a zvolili finálny postup.

Komplexný terapeutický prístup pri liečbe tohto chronického ochorenia je preto nevyhnutnosťou, úprava stravovacieho režimu a  pohybová aktivita s individuálnym prístupom predstavuje pre pacientov možnosť účinného nefarmakologického zlepšenia stavu.

Každá liečba chronického ochorenia, akým je aj SM,  závisí do veľkej miery od spolupráce (tzv. adherencie) pacienta. Výskum jednoznačne potvrdzuje, že u pacientov s vysokou mierou adherencie sa pozoruje menší počet atakov, hospitalizácií, nehovoriac o invalidizácii ako takej. Pacient dobre nastavený na liečbu, ktorý dodržiava liečebný režim, má podstatne vyššiu šancu zostať stabilizovaný, čím sa jednoznačne zvyšuje jeho kvalita života. Pokiaľ pacient nemá dobrú odpoveď pri svojej súčasnej liečbe, nemal by sa strácať čas a liečba by sa mala urýchliť.

MUDr. Darina Slezáková, PhD., Centrum pre liečbu sclerosis multiplex, 2.neurologická klinika LFUK a UNB, Bratislava