SM a poruchy nálad/psychika

Ak vás pri skleróze multiplex postihla depresia, cítite úzkosť či máte iné emočné poruchy, patríte medzi väčšinu pacientov s SM, ktorí majú niektoré z týchto ťažkostí. Pre sklerózu multiplex sú typické najmä neurologické príznaky – poruchy pohyblivosti a citlivosti, problémy so zrakom a mnohé ďalšie. Rovnako obťažujúce sú však psychické príznaky, ktoré sa navzájom prelínajú. Patria medzi ne únava, depresia, úzkosť, poruchy spánky, poruchy pamäte a iné emočné poruchy.

Únava

Únava je častým symptómom SM, postihuje 53 až do 90 percent pacientov s SM. Únava pri SM je zapríčinená poškodením centrálneho nervového systému, ale vyplýva aj druhotných porúch sprevádzajúcich ochorenie, ako sú depresia, poruchy spánku, nežiaduce účinky liečby, či znížená fyzická aktivita. Mnohí pacienti ju považujú za najobťažujúcejší prejav ich ochorenia a uvádzajú, že má významný dopad na ich bežné aktivity. Únavu pomáhajú zmierňovať režimové opatrenia, kryoterapia, fyzická aktivita, aeróbna fyzická aktivita. Z farmák sú vhodné antidepresíva stimulujúce psychiku. Pomáhajú aj vitamíny skupiny B, preparáty z ginko biloba.

Depresia

Depresia sa u pacientov SM vyskytuje 3 – 5 krát častejšie ako u bežnej populácie. Diagnostika je však problematická, pretože sa často prekrýva so spánkovými poruchami, únavou, či sexuálnou dysfunkciou. Vysoké dávky kortikoidov používané pri atakoch SM môžu prispieť k jej rozvoju. Interferóny využívané v liečbe SM sa tiež dávajú do súvisu so vznikom či zhoršením depresie. Depresiu môže spôsobovať aj reakcia na vznik a priebeh ochorenia. Paradoxne aj podpora rodiny či okolia môže zhoršovať depresiu a zvyšovať úzkosť. Závažnosť depresie má významný dopad na denné fungovanie, medziľudské vzťahy, pamäťové schopnosti, únavu a spoluprácu pri liečbe. Depresia môže dokonca vyvolať atak, preto je nutné ju liečiť.

Úzkosť

Úzkostné poruchy sa vyskytujú zhruba u 35 percent pacientov s SM, najčastejšie ide o generalizovanú úzkostnú poruchu, po nej nasleduje panická porucha a obsesívno–kompulzívné poruchy. Úzkosť je typická skôr pre skoré štádiá ochorenia, pričom viac postihnuté sú ženy. Spája sa s únavou, poruchami spánku, ťažkosťami pri riešení bežných problémov, bolesťou a výraznejším telesným postihnutím. V liečbe depresie a úzkosti sa používajú antidepresíva a psychoterapia. V spektre antidepresív existujú lieky, ktoré dokážu súčasne pacientovi uľaviť aj od bolesti, problematického spánku, či nechutenstva.

Iné emočné poruchy

Pseudobulbárny afekt (PBA)

Je to emočná labilita a nekontrolovateľný smiech, či plač bez adekvátneho podnetu a súvisu s konkrétnou situáciou. Príčina PBA je známa nie je. Zdá sa, že súvisí s poškodením mozgového kmeňa. PBA sa vyskytuje u približne 10% pacientov. Všeobecne sa PBA spája s dlhším trvaním ochorenia. Pacienti s PBA si svoj problém uvedomujú, čo pre nich nesmierne stresujúce. Aj táto porucha sa lieči vhodne volenými psychofarmakami.

Emočná labilita

Súvisí s narušením ich regulácie emócií a vyskytuje sa asi u 30 percent pacientov. V liečbe sa využívajú antidepresíva typu SSRI a stabilizátory nálady.

Eufória

Pri SM sa diagnostikuje ako samostatný syndróm. Je to prehnané a neadekvátne vyjadrenie radosti a optimizmu. Postihuje 2 percentá pacientov a obvykle sa spája s neliečenou SM, či jej neskorými štádiami. Liečba je rovnaká ak pri emočnej labilite.

Poruchy spánku

U pacientov so SM sa vyskytujú v rozmedzí 36 – 62%. Je na lekárovi, aby možné príčiny porúch spánku správne rozpoznal a vhodne liečil. (Pozri SM a spánok)

Apatia

Je ťažké ju rozlíšiť od depresie, pretože ich symptómy sú veľmi podobné. Vyskytuje sa asi u 20 percent pacientov a má závažný dopad ako na chorých, tak i na ich najbližších.

Poznávacie (kognitívne) poruchy

Rozvoj týchto porúch býva zväčša pomalý a preto zostávajú mnohokrát nerozpoznané. Vyskytujú sa u viac ako polovice pacientov s SM. Ide najmä o postihnutie krátkodobej pamäte, udržanie pozornosti, poruchy abstraktného myslenia a zrakovej orientácie.

Antisociálne správanie a psychotické stavy – môže ísť o záchvaty zúrivosti, nedekvátne sexuálne správanie, prípadne psychotické stavy vrátane halucinácií.

Ak trpíte poruchami nálady súvisiacimi s SM, váš neurológ bude spolupracovať s psychiatrom. Dôležité je, aby ste dokázali pomenovať, čo vás trápi a zdôverili ste sa svojmu lekárovi. Liečba nezahŕňa len medikamenty, ale aj úpravu životného štýlu a psychoterapiu vedenú skúseným psychológom. Je vhodné, aby sa do psychoterapie zapojila aj vaša rodina.

Andrea, 47 rokov

„Prepáčte, nemôžem s vami teraz hovoriť. Som veľmi unavená. Brigádujem teraz na štyri hodiny denne a som úplne hotová. Zavolám vám, keď mi bude lepšie. Len si trochu oddýchnem.“

Rado, 32 rokov

„Po diagnostikovaní SM som bol psychicky veľmi nalomený. Najmä preto, lebo som po ataku nemohol hýbať rukami ani nohami, ani len ísť na WC. Čo budem robiť? Čo bude so mnou ďalej? A veľmi ma trápili aj peniaze a účty. Zrazu som bol úplne bezmocný.“
„Dnes by som najradšej nevstal z postele. Ako mi v takéto dni je? Únava, nekonečná únava. Interferóny majú aj vážne vedľajšie účinky. Bolesti kĺbov, triaška. Aj trikrát do mesiaca. Keby som však zostal ležať, bolo by to ešte horšie, mám to vyskúšané. Treba sa pozbierať, vstať a ísť.“