SM a zamestnanie

To, že máte sklerózu multiplex neznamená, že sa musíte vzdať svojej práce a to ani v prípade, že sa v nej fyzicky namáhate alebo je duševne náročná. Existuje množstvo ľudí, ktorí aj po rokoch prežitých s chorobou robia svoju profesiu. Je smutné, že mnohí ľudia sa obávajú oznámiť svojmu zamestnávateľovi, že im zistili sklerózu multiplex a niektorí skutočne kvôli častej práceneschopnosti spojenej s chorobou dostali výpoveď. Našťastie, sú aj prípady zamestnávateľov, ktorí zamestnancom s ochorením vychádzajú v ústrety a dokážu prispôsobiť zaradenie či pracovnú náplň individuálnym potrebám zamestnanca s SM.

Na čom sa môžete so zamestnávateľom dohodnúť

• skrátený pracovný úväzok,
• častejšie prestávky,
• pohyblivá pracovná doba,
• práca z domu.

Práca a mentálne funkcie

Zachovanie práceschopnosti je veľmi dôležité aj pre udržanie vašich mentálnych schopností. Pravidelný režim a nutnosť prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam v práci, potreba učiť sa, vedie k udržiavaniu funkčných synapsií medzi neurónmi. Ak by ste z toho režimu vypadli a vaše pracovné aktivity by ste nijako nenahradili, váš mozog by nebol dostatočne trénovaný. Ak je váš stav stabilizovaný, lekári zvyčajne nemajú žiadne námietky voči práci, ktorá vám bude prinášať uspokojenie. Treba si však dať pozor, najmä ak ste typ človeka orientovaného na výkon, aby ste sa v práci trvalo nepreťažovali. Pre autoimunitné ochorenie, akým je skleróza multiplex, chronický stres určite nie je prínosom. Naopak, mali by ste mať režim, v ktorom bude práca vyvážená voľnočasovými aktivitami a zostane vám dosť času na odpočinok a zábavu. To je samozrejme, ideálny prípad. Mnohí ľudia bojujú o to, aby si udržali prácu a mohli zaplatiť účty, čo im tiež prináša stres.

Nezabúdajte, že voči zamestnávateľovi ste chránený. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len predchádzajúcim súhlasom príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Ak teda chce zamestnávateľ prepustiť občana so zdravotným postihnutím, musí žiadať o súhlas úrad práce, pričom v tomto prípade nie je rozhodujúce to, či máte preukaz ŤZP od úradu práce, ani to, či ste poberateľom dôchodku, rozhodujúci je posudok Sociálnej poisťovne o poklese schopnosti pracovať.

Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie so zdravotným postihnutím, ÚPSVaR by vám mal pomôcť s hľadaním práce.

Úrad vám môže ako uchádzačovi o zamestnanie zabezpečiť a poskytnúť:

• informačné a poradenské služby pri voľbe povolania, výbere zamestnania vrátane jeho zmeny a adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní,
• informácie o voľných pracovných miestach na Slovensku i v zahraničí,
• služby informačných a poradenských stredísk, kde máte ako občan so zdravotným postihnutím možnosť bezplatne využívať počítačové vybavenie, tlačiareň a multifunkčné zriadenie za účelom samoobslužného vyhľadávania voľných pracovných miest, aktuálnych informácií o trhu práce doma aj v zahraničí, ako aj informácií o životných a pracovných podmienkach krajinách Európskej únie,
• informácie o termínoch výberových konaní a búrz práce, ktoré organizuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
• informácie o agentúrach podporovaného zamestnávania, ktoré poskytujú odborné poradenské služby aj občanom so zdravotným postihnutím,
• odborné poradenské služby,
• vzdelávanie a prípravu pre trh práce,
• príspevky na podporu zamestnávania uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím (napr.: na samostatnú zárobkovú činnosť a na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s jej prevádzkovaním, na zriadenie a úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľom, na činnosť pracovného asistenta a iné).

(zdroj: upsvar.sk/obcansozdravotnympostihnutim.sk)

Rado, 33 rokov

„Firma, kde pracujem, nie je pre mňa iba pracoviskom a R. nie je pre mňa iba jej majiteľom. Keď som zostal po ataku ležať a nemohol som hýbať rukami, sedieť ani šoférovať, veľmi ma stresovalo, čo bude s peniazmi. Hypotéku a účty platiť musíte. Po mesiaci na péenke ešte niečo máte, čo však potom? Diagnózu mi zistili v októbri 2014, o mesiac neskôr som mal narodeniny, tridsať rokov. Kolegovia sa mi poskladali na šeky, aby som nemal dlžoby. Traja zamestnanci boli noví a prispeli tiež. Podali ruku cudziemu človeku, vtedy som ich ani nepoznal. A majiteľ mi platil účty v ďalších mesiacoch, kým som sa nepozviechal. Po návrate z péenky ma zamestnal v kancelárii. Predchádzajúcu prácu vo firme by som totiž robiť nevládal. A dodnes mi vo všetkom vychádza v ústrety. Títo ľudia sú už mojou rodinou.“

Zuzana, 41 rokov

„Pracujem ako učiteľka na gymnáziu. Učím cudzie jazyky a v práci nemám žiadne problémy. Zamestnávateľ o mojej diagnóze vie. V škole mi vyšli v ústrety, aby som nemala dozor cez prestávky a aby som nemusela byť triednou učiteľkou. Bez problémov však chodím s deťmi na výlety i do školy v prírode. Aj kolegovia o mojom ochorení vedia, podporujú ma a pomáhajú mi.“