Pýtame sa za Vás

5 fáz emočných reakcií pri oznámení diagnózy

Prijatie správy, najmä o závažnom telesnom ochorení, akým je SM, je detailne odpozorované a v psychologickej literatúre podrobne popísané. Fázy zvyčajných psychických reakcií u pacienta a jeho príbuzných na oznámenie diagnózy sú:

1. Šok

To nie je možné!

Keď nám lekár oznámi závažnú diagnózu, v duchu nám hneď napadne, že: „Lekár sa dozaista mýli.“ Ak je to oznámenie o úmrtí blízkeho, „Určite ide o nejaký omyl! Toto sa predsa nemôže diať mne!“ V tejto fáze sa môže oslabiť naša dôvera v lekára, čo môže viesť k hľadaniu alternatívnej pomoci inde.

2. Hnev

Prečo práve ja?

Emócia hnevu sa zvyčajne objavuje vo chvíli, keď sme bezmocní. Len čo si uvedomíme, že zlá informácia je pravdivá, ukáže sa naša bezmocnosť. Preto prirodzenou odpoveďou býva zlosť. Niektorí pacienti môžu byť v istých momentoch aj agresívni. Ak ide o niečo, čo sa nedá zmeniť (napríklad úmrtie životného partnera), bezmocnosť a hnev vedú k hľadaniu odpovede na otázku: „Kto za to môže?“. Rizikom je, že v našej zlosti môžeme obviniť niekoho neprávom. Akonáhle má nahnevaný človek svojho vinníka, môže smerovať k jeho potrestaniu. Vtedy sa môže stať veľa chýb a následky zlého konania v návale hnevu si môžeme niesť so sebou dlhé obdobie života. Z pohľadu najbližších, v tejto fáze je dobré nechať pacienta odreagovať sa, nenapomíname ho a neusmerňujeme ho.

3. Vyjednávanie

Hľadanie zázraku.

Vyjednávanie sa vyskytuje často v prípade, ak sú správy zlé, ale ešte máme nádej. Napríklad nám oznámia, že my alebo niekto blízky má SM alebo málo času pred sebou. Po hneve často nasleduje fáza, v ktorej začneme vyjednávať. Či už len v duchu, alebo s okolím. Je to stav, keď sme si uvedomili, aká je situácia. Niekto sa bude modliť, prosiť „vesmír“ či Boha o pomoc: „Chcel by som ešte niečo užitočné spraviť, daj mi viac času!“ Je to obmena vyjednávania, ako ju poznáme z detstva: „Ja už budem dobrý/á.“

4. Smútok, depresia

Čo to pre mňa znamená?

Môžu sa prehlbovať obavy o život, strach z možnej smrti, beznádej, či rezignácia na liečbu. Veľkú rolu v tomto období hrá schopnosť a čas načúvať pacientovi, spolupráca rodiny s lekárom, hľadanie spoločných riešení, či duchovná útecha.

5. Zmierenie, prijatie

Bude to v poriadku.

Po nejakom čase smútku sa človek začne postupne prispôsobovať novej situácii. Je to znak prijatia faktov, že SM je tu s nami. Postupne sa odpútavame od strát, ktoré nám SM spôsobila, a snažíme sa žiť životom ako pred tým. Samozrejme, je to individuálne. Niekto smúti a trúchli kratšie, inému to zaberie viac času. Ak vo fáze prijatia nie ste ani po roku, smútok stále pretrváva, niečo asi nie je v poriadku a radšej vyhľadajte lekára.

Väčšinou pacient prejde vo vývoji choroby všetkými fázami, niektorí sa môžu zastaviť na určitej fáze. Dĺžka trvania jednotlivých fáz závisí od osobnostnej výbavy pacienta a jeho psychickej odolnosti v okamihu hovorenia diagnózy. Nie všetci pacienti musia prejsť rovnako všetkými fázami.

Galéria