Príbeh 13

Volám sa Nicol a mám 19 rokov. Sklerózu multiplex mi diagnostikovali 1. mája tohto roku v nemocnici v Ružinove. Dostala som sa tam na neurologické oddelenie po tom, čo som ochrnula na celú ľavú stranu tela. Bola som v maturitnom ročníku na umeleckej škole. Ako každý maturant aj ja som toho mala veľa na ramenách a stres bol takmer u každého. Začalo sa to celé miernym potkýnaním, únavou až prišlo k necitlivosti na ľavej strane. Tŕpnutie ľavej strany lebky, tŕpnutie ucha, stále horšia stabilita na nohe. Aj to boli príznaky, s ktorými ma prijali v nemocnici v Ružinove. Nasledovali vyšetrenia, odbery krvi, v podstate množstvo lekárov okolo mňa...Nerozumela som tomu, pretože z úplného zdravia som skončila totálne nepoužiteľná. Keďže vylúčili všetky ostatné ochorenia s podobnými príznakmi ako som mala ja, ostávalo už len jediné. Diagnostikovali mi sklerózu multiplex. Zistenie, že trpím týmto ochorením, bolo pre mňa šokom. Ako každý človek, aj ja som začala na internete hľadať informácie ohľadom tohto ochorenia. Najhoršie zistenie pre mňa bolo, že ak má človek nesprávnu liečbu, môže časom skončiť na invalidnom vozíku. Moja psychika sa posunula na bod mrazu aj keď pri mne stála rodina. Vždy som navonok pôsobila ako silná osobnosť, ale v mojom vnútri ma zistenie, že trpím zatiaľ touto nevyliečiteľnou chorobou, skutočne ničilo. No na druhej strane som sa aj veľa naučila. Mojou doteraz najväčšou životnou skúškou nebola maturita, ktorú som aj napriek zdravotným problémom zvládla na jednotky. Skúškou pre mňa bolo „vysporiadanie sa“ s touto chorobou. Nejdem tvrdiť, že to šlo rýchlo, a doteraz na tom pracujem. Za najväčší dar považujem to, že som znova začala chodiť a cítiť svoje končatiny tak ako predtým, aj keď tomu už lekári nedávali veľmi veľkú šancu a boli skeptickí. Ochorenie mi ukázalo, akí ľudia sa okolo mňa nachádzajú. Bohužiaľ ako to v živote chodí ukázali svoje skutočné tváre aj tí, ktorých som považovala za najdôležitejších vo svojom živote. Naučila som sa neplánovať, ale žiť a snívať. Na ukončenie mojej starej životnej kapitoly som sa rozhodla do svojej koncoročnej práce zakomponovať sklerózu multiplex, a to vo forme kampane, ktorá má urobiť osvetu tomuto ochoreniu, keďže veľa ľudí si ju zamieňa s ochorením, pri ktorom ľudia zabúdajú. Všetkým, ktorí trpia touto diagnózou alebo im ju práve diagnostikovali chcem odkázať, aby nestrácali chuť do života a mysleli pozitívne, aj keď to nie je úplne vždy ľahké. Treba ísť ďalej a veriť, že sa raz toto ochorenie bude dať úplne vyliečiť.

Vaša Nicol