Ako vzniká SM
Príčina SM nie je doteraz známa. Predpokladá sa, že vznik ochorenia je daný určitou dedičnou dispozíciou v kombinácii s viacerými faktormi z prostredia. Znamená to, že vonkajšie faktory môžu naštartovať ochorenie u ľudí, ktorí majú na ochorenie genetické predpoklady. Medzi najčastejšie vplyvy prostredia patrí vírusová infekcia EB vírusom. Prvé príznaky SM sa môžu objaviť napríklad po infekciách, operáciách, či veľkom strese alebo hormonálnych zmenách. Vyvolávací faktor však nie je známy. Zistilo sa však, že priaznivý účinok na priebeh autoimunitných ochorení má vitamín D, ktorý posilňuje imunitný systém. Práve tento vitamín pacientom s SM často chýba.
Pri skleróze multiplex vznikajú demyelizačné ložiská okolo drobných ciev v bielej hmote centrálnej nervovej sústavy. Ložiská môžu mať veľkosť od 1 mm do niekoľkých centimetrov. Kvôli zápalovým zmenám dochádza k rozpadu myelínovej pošvy v mieste ložiska, nervové vlákno sa obnažuje a vzniká porucha vedenia vzruchu. Vlákno, ktorému sa rozpadne myelín, nie je schopné počas niekoľkých dní vôbec viesť vzruch, vedenie sa blokuje. To preto, že na obnaženom vlákne nie sú iontové kanály, ktorými sa vzruch šíri. Tieto kanály sú nahromadené práve v zárezoch oddeľujúcich časti myelínu. Trvá niekoľko dní, kým sa po obnaženom vlákne rozprestrú a obnovia funkciu vlákna – teda vedenie vzruchu. Po niekoľkých týždňoch, keď zápalová reakcia odznie, môže byť myelín dotvorený, ak neboli zničené bunky, ktoré ho ako jediné v tele vytvárajú. Nie je už taký pevný a zárezy v ňom sú bližšie pri sebe, ale nervové vlákno nie je obnažené, hoci vzruch vedie predsa o niečo pomalšie ako zdravé vlákno. V poslednej dobe sa zistilo, že v akútnom zápalovom ložisku sa samotné nervové vlákna trhajú, čo pri veľkom počte takto zničených vláken znamená aj poškodenie funkcie. Zatiaľ sa nevie, od čoho závisí miera straty nervových vlákien. Vie sa, že u niektorých pacientov je strata veľmi pomalá a pozvoľná, u iných naopak masívna – v akútnom zápalovom ložisku sa roztrhne až niekoľko tisíc vláken v jednom mm3. Všetky nervové dráhy v tele sú zaistené väčším množstvo vlákien než je potrebné mať pre normálnu funkciu. Preto po atakoch nastávajú trvalé následky až vtedy, keď stratí významná časť týchto vlákien.
Schopnosť nahradiť rozpadnutý myelín novým je v CNS u človeka obmedzená. Myelín je totiž stočený výbežok bunky, ktorá ho vytvorila, teda jej dvojitá membrána. Ak sa myelín rozpadáva opakovane, znamená to, že bunka stráca opakovane časť seba samej – svoje výbežky a to vyčerpá jej regeneračné schopnosti. Ak sa zápal opakuje niekoľkokrát na rovnakom mieste, myelín sa už nenahradí. Vedenie vzruchu v mieste zápalu je výrazne spomalené a funkcia orgánu, do ktorého vedie vzruch je trvale zhoršená – napríklad väčšia unaviteľnosť svalu, zhoršenie zraku atď.
Nervová dráha môže merať až niekoľko desiatok centimetrov. Ak je postihnutá stratou myelínu na niekoľkých miestach, časom sa výrazne naruší jej funkcia, pretože obnažené nervové vlákno trpí a nakoniec zaniká. Regenerácia nervových vlákien v centrálnom nervovom systéme u človeka nie je možná.
„Sclerosis multiplex je tradične vnímaná ako zápalové ochorenie postihujúce najmä bielu hmotu. Nové MRI technológie, ktoré dokážu veľmi presne zobraziť šedú hmotu, ale potvrdili, že jej postihnutie je častejšie než sa odhadovalo. Dokonca môže predchádzať rozvoju poškodenia bielej hmoty a je zjavne späté s nezvratným postihnutím centrálneho nervového systému. Skorá liečba zápalových ložísk aj neurodegeneratívnych zmien preto významne zmenšuje riziko skorého zneschopnenia a rozvoja ochorenia“
MUDr. Darina Petrleničová, PhD., Centrum pre liečbu sclerosis multiplex, 2.neurologická klinika LFUK a UNB, Bratislava
